Aké je krásne, spolu kráčať životom,
držať sa za ruky, žiť teraz a nie potom.
Prechádzať sa mestom, nežne sa usmievať,
verte, že krajšie je dať, než brať.
Tešiť sa z toho, keď druhému je dobre,
a v ťažkej chvíli povedať „poď láska ku mne“
Celý deň sa teším, že ma objíme,
teším sa z toho, že znovu spolu sme.
Večerné pohľady do čiernej tmy,
mám v rukách jej srdce a všetky jej sny.
Dlho boli bodané ostrím života,
čistý krištáľ praskol úderom robota.
Vypadla slza, vypadla aj druhá,
je načase, aby už vyšla dúha.
Objímem krištáľ, aby viac nepraskal,
s Temného Anjela sa Tvoj ochranca stal...